Slava Filipenka: Rozhovor nielen o architektúre

Slava Filipenka (*1977) je talentovaný architekt s bieloruskými koreňmi. Odkiaľ sa vzala absolútna vášeň pre profesiu, ktorá si vyžaduje špecifické zručnosti? Pripravili sme pre vás rozhovor, ktorý vám umožní nahliadnuť do sveta, ako ho vidí zakladateľ FILIPENKA ARCHITECTS.


^{Ing.arch. Slava Filipenka}

Aká bola vaša cesta k architektúre? Bol to detský sen alebo blesk z jasného neba? 

Postupne a smerom nahor. Od detstva ma bavila tvorivá činnosť a už v škole som dobre kreslil. Vždy som bol šťastný, keď som mohol vytvoriť niečo nové. Preto bolo mojím prvým zamestnaním rezbárstvo, kde som si remeslo poctivo vyskúšal. A pretože mám rád stúpajúce a kľukaté cesty, jedného dňa sa z ničoho nič zablýsklo a ja som sa rozhodol študovať architektúru na ČVUT. 

Hneď po štúdiu ste sa rozhodli pre vlastnú tvorbu? 

Čiastočne áno. Rozhodol som sa ísť vlastnou cestou a spolupracoval som s rôznymi odborníkmi v tejto oblasti a s viacerými dizajnérskymi a architektonickými kanceláriami, ako sú Ateliér Aulický, Spojprojekt alebo Cuboid Architects. S pánom Aulickým som rád spolupracoval aj po skončení štúdia a dovolím si tvrdiť, že práve rôznorodé možnosti spolupráce s rôznymi ľuďmi vo mne pomohli sformovať architekta. 

Dnes teda tvoríte, ako sa hovorí, na vlastnú päsť? 

Áno. S manželkou Dášou Adamovou sme sa stali profesionálnymi partnermi a vybudovali sme značku FILIPENKA ARCHITECTS. Navrhujeme domy a vily, ale aj interiéry a záhrady. Myslím si, že teraz dokážeme získavať a uspokojovať zaujímavé zákazky, ale aj sa rozvíjať. Náš ateliér spája tím nezávislých profesionálov v odbore, ja sa venujem čisto architektúre, kým Dáša sa zameriava najmä na interiéry. Má pre ne silný cit a rozumie mne a mojej vízii, takže sa výborne dopĺňame. Ona napríklad dokáže veľmi skoro odhadnúť, akým smerom sa bude projekt uberať a čo bude tomu ktorému projektu vyhovovať. Oceňujem túto synergiu, aj keď spolupráca medzi životnými partnermi môže mať svoje úskalia.


^{Daša Adamova se ve studiu FILIPENKA ARCHITECTS věnuje interiérovým návrhům}

Myslíte si, že ste dospeli k vlastnej architektonickej filozofii? Existuje nejaký spoločný menovateľ vo vašej práci na projektoch?

Áno, myslím, že by sa moja filozofia dala nazvať akousi ignoranciou trendov. Nechápte ma zle - nie som imúnny voči zmenám, ale architektúra nie je do istej miery len o navrhovaní budov, ale aj o posúvaní hraníc kreativity. To je mi blízke. Snažím sa však zámerne vyhýbať krátkodobým vlnám. Všetko, čo je na módnej špičke, čoskoro odíde a vytriezvenie nie je príjemné. Predstavte si napríklad, že svojmu interiéru vtlačíte určitý nemenný prvok, ktorý vás omrzí, a keď ho nahradí nový trend, každodenný pohľad naň vás otravuje.

Zdá sa mi, že každodennosť je dôležitá téma v pozitívnom aj negatívnom zmysle. 

Je to tak. Váš domov je súčasťou vášho každodenného života a kulisou. Preto sa vo svojich návrhoch snažím dosiahnuť nadčasovosť. Chcem, aby môj dizajn funkčne a vizuálne obstál počas veľmi dlhého obdobia.

Aké vaše vlastnosti vám uľahčujú prácu? 

Sebakritickosť, perfekcionizmus a pracovná morálka hraničiaca s workoholizmom.
 

To znie ako plán na nevyhnutný úspech. Netrpí tým však váš osobný život? 

Samozrejme, že áno. Ako protiváhu sa snažím vo voľnom čase robiť čokoľvek, pri čom môže môj mozog takpovediac zostať vypnutý. Šport, príroda alebo výlety mi pomáhajú dobiť si baterky a potom sa opäť naplno pustiť do práce. 

Vnímate svoj odbor skôr ako tvorivé umenie alebo technickú záležitosť? 

Možno uhádnete, čo sa chystám povedať. Určite to musí byť prepojené, a ak sa prikloním len na jednu stranu, objekt nemôže fungovať. Skutočnú krásu detailu vidím v technickej časti a funkcii, ktorú plní. A každý nápad, ktorý nesie krásu, musí byť technicky realizovateľný a bez kreativity sa nedá vymyslieť ani technická časť. Práve v tom spočíva vzájomná prepojenosť. Z hľadiska moderného bývania musí byť všetko funkčné, ale niekedy sa kreativita zapisuje do toho, ako urobiť len krásne krásnym a zároveň funkčným.

Stáva sa teda niekedy, že musíte improvizovať alebo zmeniť plány? 

Iste! Samozrejme, nie je to spontánnosť v pravom zmysle slova, ale stalo sa to napríklad pri zákazke na bytový dom. V priebehu projektu investor upustil od situovania vzhľadom na svetové strany, ktoré má svoju logiku, v prospech určitých komerčných cieľov. Celá budova sa musela otočiť doslova o 180 stupňov. Napriek tomu sme našli spôsob, ako to urobiť bez väčších následkov. 

To musela byť výzva. A ako by vyzerala vaša ideálna práca, váš ideálny brief? 

Milujem výzvy a vzhľadom na súčasné všeobecné požiadavky investorov sa objavujú v každom projekte. Ale ideálny projekt je taký, pri ktorom mi dôverujú, že budem pri všetkom, takpovediac od začiatku do konca. A vzhľadom na určité ambície, ktoré sú mi vlastné, bývam rád, keď je môj klient ochotný realizovať odvážne vízie.

Aké sú vaše pocity po dokončení projektu? Máte problém rozlúčiť sa s príbehom, ktorého ste súčasťou? 

Nemyslím si, že by som to povedal. Najviac sa mi páči proces navrhovania a mierny adrenalín, ktorý ma ženie vpred, keď sa objavia prirodzené "ale". Počas realizácie potom premýšľam nad všetkými detailmi, aby stavba po dokončení spĺňala všetky požiadavky nových majiteľov a bola sebestačná. A keď je hotová, som zase šťastný a teším sa na nový príbeh.

Z toho, čo hovoríte, vnímam, že je veľa aspektov, ktoré musíte vziať do úvahy. Čo je na prvom mieste a ako sa potom vyvíja synergia medzi budovou, interiérom a napríklad záhradou? 

Základným princípom je pozerať sa na projekt ako na celok a postupne dolaďovať harmóniu. Niekedy musíte prejsť viacerými rôznymi návrhmi a určiť ten, ktorý bude najlepšie vyhovovať všetkým zúčastneným - klientovi, mne ako autorovi, legislatíve atď. Zamyslite sa nad tým, aké sú potreby a priority vášho klienta, ako žije, čo je pre neho dôležité, a pokúste sa navrhnúť riešenie pre neho. Zároveň musíte postupovať logicky - nemôžete začať pôsobivou fasádou a umiestnením okien a potom nejako dolaďovať interiér podľa krásneho exteriéru. Fungovanie vnútornej dispozície je veľmi dôležité, dom musí byť pohodlný a praktický, musí mať logické prepojenie medzi interiérom a exteriérom a potom práve s okolím. Je to taký proces, ktorý prebieha vo vlnách, kde musí v prvom rade všetko fungovať spolu.

Keby ste sa ako architekt mali narodiť v inom historickom období, ktoré by to bolo?

Určite by som si nenechal ujsť príležitosť byť študentom slávnej školy architektúry a umenia Bauhaus zo začiatku minulého storočia. Táto škola presadzovala jednoduchosť a racionalitu formy, umelecký výraz a zároveň praktickú využiteľnosť. Ideálne pre moje vnímanie tejto oblasti. 

Majú českí klienti nejaké preferencie a požiadavky v porovnaní so zahraničnými architektonickými trendmi?

Súčasný vkus našich klientov je reprezentatívny pre moderné zahraničné trendy. Poznajú ich a chcú ich, namiesto toho, aby sa držali toho, čo bolo moderné napríklad v 90. rokoch. Naši zákazníci väčšinou patria do cieľovej skupiny, ktorú možno označiť za ambicióznu. Tí, ktorí už veľa vyskúšali a chcú viac.

Našou veľkou témou je interiér a jeho vybavenie, ktoré podľa môjho názoru veľmi dôverne odráža charakter majiteľa. Čo by ste poradili niekomu, kto je v oblasti zariaďovania interiéru úplne bezradný?

Ťažká téma, ale večná a univerzálna rada neexistuje. Úplne každý však môže prísť na to, čo mu vyhovuje, ak sa pozorne "pozrie na seba". Myslím tým, aký je jeho životný štýl? Charakter? Čo rád robí počas dňa, alebo naopak, čo nerobí vôbec? Na aké záľuby alebo povinnosti potrebuje priestor a ako by sa v tomto priestore chcel cítiť? A vždy by som odporúčal ísť cestou nadčasového dizajnu a vytvoriť interiér pohodlný a funkčný.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Pokorne pokračovať v získavaní skúseností vo svojom odbore, hľadať a riešiť nové problémy a ďalej sa odborne rozvíjať. 

Fotografie v tomto článku boli poskytnuté so súhlasom pána Filipenky z jeho súkromného archívu.

Páčia sa vám rozhovory, ktoré robíme? Prečítajte si aj o tom, ako sa rekonštruujú historické objekty!