British Gentlemen’s club

Miestnosť plná dobre oblečených mužov sediacich v kožených kreslách Chesterfield. Príjemne dekadentný cigaretový dym, škótska whisky a debaty o vysokej politike. Toto je scéna, ktorá sa väčšine ľudí vybaví, keď sa hovorí o britských pánskych kluboch. Takýto obraz však nevznikol za jednu noc. Gentlemanské kluby a ich klubovne majú históriu siahajúcu až do 18. storočia.

Prvé kluby vznikli na prelome 17. a 18. storočia. Ich členmi boli len vysokopostavení muži, ktorí sa zaoberali obchodom alebo politikou. Klub však nebol miestom, kde sa riešili obchodné záležitosti. Naopak, muži sem chodili vo voľnom čase diskutovať o svojich záľubách, hrať karty, fajčiť, piť a zabávať sa. Mužské kluby sa postupne vyprofilovali. Niektoré sa stali miestom stretávania ľudí so špecifickými koníčkami, ako napríklad poľovníctvo alebo dostihy. V iných sa diskutovalo najmä o filozofických myšlienkach. Mužské kluby mali aj rôzne podmienky vstupu, či už išlo o spoločenské postavenie, vzdelanie alebo spôsob obliekania. Týmto spôsobom si kluby zabezpečovali vytúženú prestíž, štýl a povesť. Neskôr sa význam pojmu "pánsky klub" mierne zmenil - účel vysvetľoval prostriedky a členovia doň vstupovali práve kvôli výhodám spoločenského styku a prestížnemu postaveniu, ktoré členstvo prinášalo.

Pravdepodobne prvým z mnohých džentlmenských klubov v Británii bol White's. Paradoxne ho nezaložil anglický džentlmen, ale taliansky prisťahovalec Francesco Bianco, prezývaný Francis White. Klub, ktorý bol pôvodne známy ako brloh aristokratických hráčov, sa postupne vypracoval na jeden z najexkluzívnejších klubov v Londýne. Existuje dodnes a zachováva si svoje staromódne zvyky. Očarujúce! Napríklad v klube platí úplný zákaz vstupu žien. Britský premiér David Cameron je členom a jeho otec Ian Cameron bol dokonca predsedom klubu.

Britský trend sa do Spojených štátov dostal v prvej polovici 18. storočia. Jeden z najstarších klubov bol založený v Massachusetts pod názvom Old Colony Club. Tradícia amerických džentlmenských klubov sa však na rozdiel od európskych zvyklostí stále spája najmä s univerzitami. Napríklad Yale University Club dokonca drží svetové prvenstvo vo veľkosti, do ktorého sa prihlásilo viac ako 11 000 ľudí a ich klubový dom zaberá dvadsaťdva poschodí na Vanderbilt Avenue. Hlavnou podmienkou vstupu do klubu je absolvovanie Yaleovej univerzity. Samozrejme, pri takejto veľkosti klub stráca svoju exkluzivitu, ale len do určitej miery. Vzdal sa však niektorých svojich zvykov. Členmi sa môžu stať napríklad aj ženy. Podobné kluby majú aj iné prestížne americké univerzity, napríklad Harvard a Princeton.

Tak britské, ako aj americké kluby stratili veľa zo svojho významu. Členstvo nie je spoločenským statusom, ktorý vám otvára všetky dvere. Nestratili však svoju podstatu. Pre zámožných džentlmenov ponúkajú veľa možností na trávenie voľného času. Jednou z najlepších bude určite miesto, kde môže debatovať v skupine priateľov so spoločnými záujmami, s pohárom v ruke a v pohodlnom koženom kresle.